Na pamiatky na Slovensku sa v súčasnosti môžeme pozerať dvoma pohľadmi. Na jednej strane sa dá konštatovať, že sa mnohé z nich obnovili – obraz našich miest a obcí, hradov a zámkov, kaštieľov a kúrií, kostolov a kalvárií, za zlepšil. Na strane druhej nemôžeme zatvárať oči pred chátrajúcim stavom veľkej časti z nich, ktorý sa za celé desaťročia bohužiaľ zásadným spôsobom nezlepšil (vrátane často neuspokojivej kvality pamiatkových obnov). Každodenne chodíme okolo množstva pamiatok, ktoré sa z krásnych mestotvorných či krajinotvorných šperkov, vytvorených našimi predkami, zmenili na jazvy na tvári našich sídiel a krajiny. Niekde nám pred očami zanikajú také poklady našej hmotnej kultúry – nehnuteľného kultúrneho dedičstva, ktoré nás stovky rokov zásadným spôsobom formovali a dali podobu našej dnešnej kultúre a povedomiu o spolupatričnosti občanov tvoriacich národné spoločenstvo a štát. Podľa aktuálne spracovanej priebežnej správy Revízie výdavkov na kultúru[1] je 25% pamiatok v narušenom až dezolátnom stave a tzv. pamiatkový dlh, to je suma, ktorá by teoreticky bola potrebná na jeho obnovu, dosahuje až sumu 1,8 až 5,5 mld. eur.

Pamiatkový fond v SR potrebuje podľa všetkých analýz, stratégií a koncepcií veľmi veľa pozornosti a prostriedkov. V súčasnosti evidujeme 9 989 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (15 168 objektov). Ich stavebno-technický stav sa v napriek investíciám za ostatné roky v zásade nezlepšuje, ale len udržuje na približne rovnakej úrovni, pričom stovky z nich chátrajú, nie sú využívané, alebo absentuje ich základná údržba. Úroveň pamiatkových obnov alebo údržby zväčša zaostáva za okolitými krajinami z dôvodu nekultúrnosti alebo insolventnosti vlastníkov, nedostatočnej odbornej úrovne projektantov a stavebných firiem či remeselníkov, ktorí k pamiatkam často pristupujú ako ku bežným moderným stavbám. Aktuálna Stratégia ochrany pamiatkového fondu na roky 2017 – 2022 a jej Akčný plán na roky 2018-2020 pripravený MK SR sú ambiciózne materiály, s množstvom užitočných opatrení. Ich implementácia však nebola relevantným spôsobom finančne podporená, takže ich doterajší účinok je iba čiastkový. Pokiaľ by sa ich skutočná a úplná realizácia skombinovala s nižšie uvedenými systémovými návrhmi, spolu by sa s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou stali impulzom, ktorý má potenciál už v krátkodobom, no najmä strednodobom horizonte, zásadne – skokovo zlepšiť stav pamiatkového fondu a to s pomocou iba relatívne malého finančného stimulu.

[1] Inštitút kultúrnej politiky, priebežná správa „Revízia výdavkov na kultúru“, október 2019.